Rád pomôžem, keď je to v mojich silách a nemusí sa to týkať našich produktov, či zákazníkov. Baví ma ľudskosť a príležitosť napomôcť zmene veciam, ktoré sú iným v podstate opodstatnene ľahostajné, alebo len neveria, že by mohli niečo ovplyvniť vlastným priložením ruky k dielu.
Mňa moja najivita priviezla k množstvu zázračných momentov, ktoré mi umožňujú prirodzene veriť v dobro a podporovať ho v čo najväčšej možnej miere.
Maličkosti, ktoré robia mnohí z nás
Na jednom z mojich občasných výletov do KFC na začiatku pandémie niekedy v Marci 2020 k môjmu oknu na aute prišiel pán z fotografie. Jasné, že som prehodnocoval, či otvoriť okno, aby som sa nenakazil a v rade asi piatich áut som bol vlastne jediný, ktorý mu okno otvoril, aby si ho vôbec vypočul.
Povznesenie sa nad predchádzajúcu skúsenosť
Váhal som otvoriť najmä kvôli tomu, že som sa pár dní pred tým už ohrozil. Rozdiel bol však v tom, že tento pán mal rúško a tak som sa nenechal ovplyvniť predchádzajúcim zážitkom jeho kolegu. Jeho žiadosť bola jednoduchá. Prial si niečo najlacnejšie z KFC. Tak som vypočítal, že by si zaslúžil presne to, čo som mal v pláne kúpiť sebe a kolegom z práce. Ako bonus som na základe tohto príbehu poslal manukový balíček ľudom do OZ Proti prúdu, aby som si doprial pocit, že som urobil maximum.
Toto bolo asi cez čiaru...
Prestavte si, že sa Váš život zamotá tak, že v momente, keď máte ísť na dôchodok sa Vám nepodarí zohnať chýbajúce doklady, ktoré v 1968 neposlal Váš zamestnávateľ a tak ste zrazu bez dôchodku s ďalšími starosťami, ktoré už nemáte šancu vyriešiť sami.
Z maličkosti riadna pohroma
Začne sa to maličkosťou... Neprihlásite sa na úrad práce, lebo nemáte žiadne skúsenosti, keďže ste na úrade práce za celý život neboli. Celý čas ste totiž mali iba jedného zamestnávateľa. Začínate mať problémy so zrakom a tak sa Vám vybavujú veci ťažšie a zrazu Vám vznikne dlh na zdravotnom poistení, následná exekúcia a v priebehu pár mesiacov prídete o zrak takmer úplne. Na operáciu samozrejme nemáte nárok, kvôli exekúcii zo zdravotnej poisťovni.
Takto chodíte po svete 2 roky, ľudia Vás vidia, prehliadajú, vyzeráte čím ďalej zanedbanejšie, prichádzajú návštevy z úradov a nikto Vám nevie pomôcť. Tak už ani prirodzene nemôžete veriť, že by ste to dokázali vyriešiť sami. Takže sa iba s pokorou staráte o 96 ročnú maminku, žijete z jej minimálneho dôchodku, dlhy sa kopia už aj na nájomnom, poslepiačky chodíte do najbližšieho obchodu, aby ste za akciové ceny nakúpili základné potraviny na prežitie a navarili.
Zostáva Vám už asi iba stretnúť mňa, alebo niekoho podobného...
Na každého z nás podľa mňa čaká príležitosť pomôcť a naučiť sa niečo nové. Či už je to zachránený psík, alebo mačička, prípadne pomoc priateľom, ale aj neznámym v rámci našich možností a schopností. Ja som sa do tohto príbehu mohol pustiť vďaka mojej najivite, našim uvedomelým zákazníkom, spoľahlivým partnerom, automatizácii, náklonnosti k dobru, ale aj svedomito vyberaným produktom, ktoré svojou kvalitou prinášajú radosť nielen nám.
Nepotreboval veľa
Skrížil mi cestu v zimný večer na Vajnorskej ulici, kde ležal takmer neviditeľný v strede cesty. Tak som zastal asi 10 metrov pred ním, zapol výstražné svetlá a išiel zistiť, či mu viem pomôcť. Nedal som mu ani na výber a podgurážanému Peťovi ponúkol, že ho odveziem, kam si bude priať. Našou cieľovou stanicou sa tak stala železničná.
Stálo ma to pár kilometrov navyše...
...aby som neznámemu človeku v ťažkej situácii trošku trefne pomohol, aby neskončil horšie nielen on, ale aj človek, ktorý by ho mohol prejsť.
Račianske mýto - zábavka
Síce sa snažím nestarať do vecí, do ktorých ma nič nie je, ale
- Ak mám pocit, že viem niečo užitočné urobiť, idem hlbšie a zaujímam sa.
- Ak je to príliš ďaleko od mojich kompetencií, snažím sa neplytvať časom, neriešim.
V tomto prípade mi to vyšlo na 1:
Raz som skončil v protismere kvôli chýbajúcemu značeniu na križovatke. Cez Račianske mýto prejdú denne tisícky áut, tak človek ani nepredpokladá, že by tam mohla byť nejaká chyba, ktorá by sa dala napraviť a už vôbec nie, že by na to niekto z vedenia mesta mohol zareagovať.
Vyskúšal som to, čo ma stálo asi pol hodinu a pomocou google maps a skicára som načrtol môj návrh na zlepšenie a poslal na magistrát.
Realizácia návrhu netrvala viac ako mesiac a myslím, že to stálo za to. Ak veríte v náhody, vedzte, že toto bolo jedno z mála videí, ktoré sa mi podarilo natočiť len kvôli tomu, že mi práve prišiel stojan do auta na telefón.
Vojna na Ukrajine
Zodpovednosť v hlave v sekunde prenesená na ľudí pri moci. Vojnu na Ukrajine a prejav spolupatričnosti sme sa rozhodli uzatvoriť tak, že sme sa zúčastnili jednej zo zbierok na IG, kde bol uvedený zoznam vecí, ktoré išli zaniesť ukrajinskí zamestnanci svojim blízkym. Deň pred plánovaným odchodom sme prišli s ponukou manukových medov do rán, ktoré ale neboli potrebné.
V DM sme teda vykúpili plienky, ktoré chýbali najviac a okrem toho si užili pocit, že šoférovať košík po starom meste sa nepodarí len tak…
Nepotreboval veľa #2
Tak zase raz dostalo instantnú príležitosť niekoľko ľudí, ktorí so mnou spoločne stáli v rade čakajúc na pokladňu na benzínke v Rovinke. A zase raz, odmena za pozornosť, po pár sekundách ticha zostala pre mňa.
Tak si to predstavte:
Stojíte na konci radu, pred Vami ďaľší traja zákazníci a pri pokladni pán, pri ktorom sa dalo z výzoru odhadnúť, že na tom nie je finančne najlepšie. Po 1,5 litrové pivko si prišiel a drobné, ktoré asi zháňal celý deň vysypal pokladníkovi do misky. Krátko na to, prišla veta od pokladníka: "Nemáš dosť." a po nej pár sekundové ticho, ktoré som nezvládol a z posledného miesta v rade som sa opýtal koľko mu chýba. 10 centov, zahlásil pokladník a tak som sa pousmial a povedal, že to s radosťou doplatím.
Chlapec poďakoval, odišiel a som si spokojne s úsmevom vyčkal radu a vôbec nečakal to, že za tých 10 centov môžem dostať ešte nejakú inú odmenu, ako radosť, ktorú som už mal z toho, že som pochopil moj nelogický krok ísť natankovať auto o 10 večer.
Ak toto čítate, verím, že ak sa stretneme v podobnej situácii, tak ma predbehnete a užijete si to za mňa. :)
Nepotrebovala veľa #3
Išiel som sa predýchať po tom, čo som dokončoval leták na naše SPF Skinnies, pri ktorom nakoniec vzniklo priveľa priestoru navyše, ktorý som si prial využiť. Tak po pár dňoch, kedy som sa s tým trápil doma som sa počas slnečného dňa vybral na parkovisko, kde som si sadol na obrubník pri hlavnú cestu a rozmýšľal, čo s tým. V tom som sa zasekol na periférnom pohľade na stojace auto. Kým som zaostril rakúsku ŠPZ, pani začala na zelenej vystupovať z auta.
Po pár sekudnách a prepočítaní, či sa zase nejdem starať do niečo, čo je lepšie nechať na pokoji, som sa vybral za pani ponúknuť pomoc a na otázku. "Do you need some help?" dostal nečakanú odpoveď: Po slovensky neviete?
Auto bolo bez elektriny a nevedelo naštartovať, tak som usúdil, že bude najlepšie ju potlačiť na krajnicu za križovatku. Tam by mohli zažiť menej stresu pri riešení problému. Na pomoc som zlanáril jedného pána, ktorý išiel okolo aj napriek tomu, že jeho pomoc nebola veľmi potrebná, no za to veľmi vrúcna, čo taktiež povýšilo pozitívnu skúsenosť. Odišiel som uistený, či má komu zavolať a vrátil sa na svoje pôvodné miesto pokračovať tam, kde som skončil. V priebehu pár minút pani otvorila kapotu potom naštartovala a odišla.
Výsledok mojej práce môžete posúdiť pri kúpe našich opaľovacích krémov, ktoré Vás nielen ochránia, ale zároveň z nich podstatne menej zostane vo vode, v ktorej sa budete kúpať. V zime zase nezamrzne, keďže je bez obsahu vody.
Som toho názoru, že keď človek strávi pár chvíľ trefnou pomocou inému, radosť, ktorú z toho má prinesie s vysoku pravdepodobnosťou výsledky, ktoré by bolo ťažšie dosiahnúť bez týchto, za peniaze nekúpiteľných pocitov.
Odmena či čo?
Dalo by sa povedať, že vybrať sa po biely iPhone, ktorý vypadol viac ako hodinu dozadu na ceste do snehu je cesta, zbytočná. Čo už som mal však robiť, keď som to bol ja, kto Marekovi pri odchode z chaty poradil, veď si daj dosku, poď dole na nej a uži si čerstvo napadaný sneh.
Tak išiel, no telefón mu vypadol na mieste, kde si obul snowboard. Na to, že nemá telefón sme prišli asi tak v tretine cesty a chlapci išli na svah a ja skúsiť šťastie z Kubínskej hoľe naspäť do Zázrivej, lebo veď "Moja chyba, Vaša radosť", funguje nielen v našom eshope, ale pri všetkých.
Okrem toho, sme na chate už o jeden telefón hneď pri príchode prišli, keď sa nešťastne dostal medzi dvere a karosériu auta. 😀
Tak som zase raz vymenil svoj plán stráviť pár pekných naplánovaných chvíľ s vylepšovaním služieb našim zákazníkom v kaviarni v Ružomberku a vybral som sa naspäť, aby som sa neskôr vrátil naspäť na svah po chalanov. Viac ako hodina cesty to bola cesta tam a späť.
To som však nečakal, že cestou tesne pred inkriminovaným miestom zapadnem a budem musieť prvý krát v živote použiť reťaze. Neviem odhadnúť aká frekventovaná bola cesta vedúca ku pár chatám, ale kým som sa pokúšal nahodiť podľa návodu na youtube reťaze na kolesá, zablokoval som dve autá smerujúce do dediny.
Vyzeralo to asi takto:
Reťaze som nahodil po asi 15 minútach, išiel sa otočiť ku chate, dať dole reťaze a vybral som sa naspäť, kde som na zákrute uvidel pána, pri ktorom som zaparkoval so slovami: to nemyslíte vážne.
On na to, že jeden chlapec si tu dával reťaze a on si nevšimol, že keď pôjde rovno z krajnice, kde zastal, aby pre mňa urobil priestor, padne do jarku.
Z pána išiel nebratislavský kľud vzhľadom na situáciu, do ktorej som ho dostal, tak asi aj vďaka tomu som bez zaváhania v sekunde povedal s rukami na hlave, že “Ten chlapec som bol ja” a ponúkol mu pomoc, že nahodim reťaze a skúsim ho vytiahnuť. On už však mal kamaráta s traktorom na ceste, takže ma odmietol.
Neviem či bol väčší zázrak stretnúť tohto pána, alebo toto…
Medzi rečou sa ma opýtal, aj keď neviem ako to vypočítal, či som nestratil telefón. Že jedna pani, ktorú som ja ale nestretol, takže vôbec neviem odkiaľ sa tam zjavila, išla okolo a dala im telefón, ktorý mala jeho pani manželka v aute.
Tak si predstavte, že mi nakoniec podávala telefón zo sedačky spolujazdca cez okno nakloneného auta. Mne to príde ako zázrak a zase sa mi potvrdilo, že človek vie pomôcť neuveriteľne pozitívnym situáciám so správnym prístupom. Ešte ma pred odchodom upozornil, aby som už nebrzil a dával si pozor, no mne došlo, že toto musím odfotiť, aby som nepochyboval, že to nebol sen, tak som ešte raz zastal, vystúpil z auta a cvakol to.
Myslím, že tento príbeh je krásnym príkladom, že sa stačí nevzdať, veriť a vyskúšať čo pre nás ten hore pripravil za zážitok.
...